Paťa – Medjugorie mladých 2019

Paťa – Medjugorie mladých 2019

Ahojte,
v prvom rade by som sa predstavila. Volám sa Paťa a som štvrtý rok študentkou vysokej školy v Prešove. Spomínam to vzhľadom na fakt, že v čase konania zájazdu do Medugoria nám už začal akademický rok. Musím sa priznať, spočiatku som sa obávala, čo všetko zo školy zameškám, koľko toho bude potrebné vybaviť, kým odcestujeme. Povinností okolo školy bolo dosť a druhý týždeň semestra, keď sme mali byť preč, zvykne byť ešte poriadny chaos. Našťastie mám veľmi dobrú kamarátku, ktorá mi so všetkým pomohla, počas toho ako sme boli preč, za čo jej veľmi ďakujem.  Do Medugoria sme sa vybrali s priateľom s cieľom upevniť náš vzťah a dať mu správny smer. Úprimne, nemala som prehnané očakávania, skôr som čakala, čo to bude. Keď sme sa prvýkrát videli s našimi súputníkmi, zistila som, že väčšina zájazdu je vekovo mladšia odo mňa. No ako sa neskôr ukázalo, vek nie vždy rozhoduje a od viacerých som sa pokojne mohla učiť ja, mali v sebe niečo, čo dokázalo inšpirovať. Jednoduchosť zmýšľania, odvaha, vytrvalosť, radosť zo života…takto by sa dali charakterizovať ich vlastnosti, ktoré som obdivovala a aj teraz ma dokážu povzbudiť. Čo sa týka samotného pobytu v Medugorí, miesto bolo príjemné, ubytovanie pohodlné a jedlo sýte a chutné. Počas programu sme sa jeden deň vybrali na kopec, kde sa zjavuje, respektíve, kde sa prvýkrát zjavila Panna Mária. Na toto miesto sme zavítali nakoniec tri razy a zakaždým to bolo iné, stále nám to dalo niečo viac. Najintenzívnešie momenty sme mohli prežívať počas výstupu na Podbrdo práve v noci, keď sa terén môže zdať náročnejší, ale o to viac privádza človeka k obete, k prekonávaniu samého seba a je to veľmi dobrý pocit. Pri výstupe na ďalší vrch- Križevac- v iný deň sme mohli opäť skúsiť naše sily a vytrvalosť. Ak zhodnotíme celkový program, nebol zbytočne silený, čiže sme mali čas spoznávať sa, modliť sa a oddychovať. Navštívili sme zaujímavé miesta ako boli vodopády alebo Mostar, vypočuli sme si svedectvá v chlapčenskom aj dievčenskom dome Cenakola a posledné dva dni sme venovali oddychu na pobreží Chorvátska. To bol stručný prehľad plánu, ale ostáva ešte nezodpovedaná otázka čo iné mi ešte Medugorie ponúklo? Okrem nových kamarátstiev a zážitkov mi zmenilo pohľad na modlitbu a kresťanské spoločenstvo. Keď som bola malá, doma sme sa modlievali, chodili na stretká, zapájali do aktivít našej farnosti. S pribúdajúcimi rokmi však tento spôsob života slabol a slabol. Do kostola sme neprestávali chodiť a občas sme sa aj spoločne modlili, ale záujem o kresťanskú komunitu prejavovala už iba staršia sestra, ktorá niekoľko rokov pomáha organizovať detské kresťanské prímestské tábory. Pri spoločných modlitbách v Medugorí som pocítila opäť chuť modliť sa spoločne. Tam to bolo také nenútené a úprimné, že aj keď modlitby boli dobrovoľné, nedokázala som sa nezapojiť, aj ja som chcela byť súčasťou modlitby. Po návrate domov som sa rozhodla aj ja pozvať rodinu večer k spoločnej modlitbe. Nie vždy je jednoduché si nájsť čas, nie vždy sa zapoja všetci, ale viem, že v tom chcem vytrvať.

Written by 

Related posts