Lucia

Lucia

Keď ma Ivan poprosil, aby som napísala do Pamätníka skúseností  rozmýšľala som s čím by som sa mohla podeliť, čo ponúknuť. Pri jednoduchom rozhovore s Ivanom vyšiel na povrch spontánny rozhovor dvoch priateľov, ktorí  sa navzájom počúvajú a rozprávajú sa tým istým jazykom . Kto prešiel školou komunity vie o čom hovorím. Aby ste pochopili toho druhého, musíte prejsť tým istým, poznať charizmu Elviry a život komunity inak toto  bohatstvo nepochopíte. Prvá vec ktorá ma napadá, a s čím sa stotožňujem, je to čo ma sprevádzalo celou komunitou a najmä misíjnym  životom. AK SA PRIBLÍŽIME K BOHU, BOH SA PRIBLÍ®I K NÁM. V našej úbohosti, bolesti, ale aj slabosti sa prejavuje naša sila a milosť viery a to nám stačí. Teraz keď som vonku a nie som viac súčasťou komunity vidím ako v rôznych každodenných situáciách   rastiem, spoznávam sa a vidím koľko mi Elvira svojím životom  vštiepila. Neviem ako vám, ale stretnutie od prvej chvíle s Elvirou, zmenilo  mne celý život, hodnoty ale aj samotný pohľad na veci. Elvira bola a je pre mňa ženou nielen slova ale hlavne skutkov. Vieru v nás, ktorú samotná Evira neobyčajným spôsobom vštepovala  nám mladým, nás robila lepšími ,schopnými veľkých premien ale aj veľkých obetí. Ona sama hovorila o slobode, ktorá búrala múry mnohých našich limitov. A čo je pre mňa komunita? Komunita to sme my, je to rodina kde prebýva Boh so svojou  nekonečnou láskou a milosrdenstvom pre nás najslabších “verejných hriešnikov“,  je rodinou, ktorá v teba verí, že už nie si tým ktorým si bol včera. A hoci už nie som súčasťou komunity, viem že to čo mi komunita dala mi nikto nemôže vziať a hoci od mnohých vecí som upustila to základne vo mne zostalo.  

PS: Milí rodičia, je veľmi dôležité, aby ste kráčali cestou komunity, aby jedného dňa, keď vám vyjde dcéra alebo syn ste ho vedeli pochopiť, nebuďte egoisti mysliaci  si že v každom prípade musíte mať pravdu, naučte sa počúvať a nezahŕňať výčitkami že sme stratili  roky. Je dôležité nechať mladých kráčať samých a mnoho krát je potrebné nechať ich spadnúť, podporte ich svojím tichom a príkladom. Väčšinou je  skutok viac ako slovo. Ja to viem, lebo som nemala  to šťastie vrátiť sa do rodiny, ktorá sa niekedy zaujímala o môj život v komunite. A na záver čo dodať? Je len jedna perla, ktorú nám Elvira často  opakovala. Prv, ako niečo povieš, rozmýšľaj ako to povieš a prečo to povieš. Každý z nás sme jedinečný a musíme sa naučiť neurážať  sa a nesnažiť sa meniť druhých. Je dar naučiť sa druhých prijať takých akí sú .

Lucia

Written by 

Related posts